Farnosť

Dnešná Záhorská Bystrica sa pod názvom Pistrich prvý raz spomína v listine uhorského kráľa Karola Róberta z roku 1314 rakúskemu šľachticovi Ottovi, synovi Rugéria z Telesprunu. Prvá zmienka o existencii kaplnky, ktorá bola zasvätená sv. Petrovi apoštolovi, je z roku 1332 v súpise pápežských desiatkov ostrihomského arcibiskupstva. Po roku 1529 etnickú štruktúru obyvateľov obce zmenil rozsiahli príchod Chorvátov, čo spôsobilo aj zmenu kostola v roku 1534. Dosvedčuje to zápis z kanonickej vizitácie v roku 1634, kde sa píše, že „pred sto rokmi bol na mieste kaplnky svätého Petra, filiálky stupavskej farnosti, postavený kostol svätých Petra a Pavla." Pri stavbe kostola prišlo k rozšíreniu pôvodného patrocínia o sv. Pavla, čo bolo častým javom na začiatku novoveku.

Z kanonickej vizitácie z roku 1562 sa dozvedáme, že v roku 1561 prišiel do Bystrice farár Matias Nojem, „chvályhodný muž s dobrými vlastnosťami a vynikajúcimi vedomosťami a hlaholista, ktorý slúžil bohoslužby v staroslovienskom jazyku." Na Slovensku bola takáto skutočnosť zriedkavá. Ďalší kňazi pôsobiaci v Bystrici vo väčšine používali ako liturgický jazyk latinčinu, po chorvátsky len kázali, čo využívali aj Chorváti v Lamači, keďže Lamač bol v rokoch 1624 až 1752 filiálkou bystrickej farnosti.

Reformačné myšlienky, ktoré sa od 16. storočia dotkli aj kňazov a farníkov v Záhorskej Bystrici, nepredstavovali nové učenie, ale skôr kritiku dovtedajšieho neusporiadaného života kňazov a biskupov a potrebu návratu ku koreňom kresťanstva. Medzi ich hlavné princípy sa považovali kvalitné teologické vzdelanie kňazov, disciplína kňazov a vzdelávanie laikov vo viere. Bystrickí farári, ktorí nechceli prijať tieto princípy, ktoré v skutočnosti neboli proti katolíckej viere, museli Záhorskú Bystricu opustiť. To svedčí aj o tom, že bystrickí občania boli citliví na podstatu viery a že bystrickí kňazi sa aktívnejšie zapájali nielen do farského a diecézneho života, ale aj do verejného a politického.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky 20. storočia sa však niesli v znamení tvrdého boja proti viere a Cirkvi zo strany vládnucej komunistickej strany, čo malo za následok stagnáciu duchovného života v miestnych rodinách a celej farnosti. Obzvlášť nepriaznivý bol odliv mládeže do Bratislavy, kde často zanechali vieru. K čiastočnému oživeniu duchovného života vo farnosti prišlo až v roku 1968, kedy sa po mnohých rokoch mohla konať procesia Božieho tela a bola vyslúžená sviatosť birmovania.

Po mnohoročnom období, kedy sa bystrickí kňazi venovali obnove kostola, priniesla nové impulzy pre rozvoj života farského spoločenstva prestavba priestoru bývalého cintorína pri kostole a celej farskej budovy (2009-2013). Priestor bývalého cintorína pri kostole bol v roku 2010 zmenený na príjemný park a obnovené priestory fary začali umožňovať moderné pastoračné aktivity s deťmi a mládežou, vzdelávacie aktivity vo viere, duchovné cvičenia a stretnutia speváckych zborov a iných skupín.

Kostol

O prvom kostole sv. Petra na tomto mieste vieme od roku 1314. Okolo roku 1500 bol zbúraný, lebo už bol malý pre narastajúci počet obyvateľov. Následný gotický kostol sv. Petra a Pavla postavili v roku 1505 a posvätený bol v roku 1534. Bol výrazne väčší ako pôvodný, ale menší ako dnešný. Neskôr bola k nemu pristavaná aktuálna veža, ktorá mala pôvodne obranný charakter.

Na konci 18. storočia sa ho obyvatelia Záhorskej Bystrice rozhodli zbúrať, lebo už nepostačoval potrebám vtedy dosť veľkej farskej komunity, ktorá v roku 1782 mala vyše 1300 farníkov. Stavba súčasného kostola, tretieho v poradí na rovnakom mieste, prebiehala za pôsobenia farára Jozefa Dergoviča. Základný kameň požehnal pomocný ostrihomský biskup Jozef Vilt 26. apríla 1803. Materiál na stavbu kostola dal dobrodinec kostola a farnosti gróf Leopold Pálffy a manuálne práce na stavbe vykonávali bystrickí farníci.

Najväčšia rekonštrukcia celého areálu kostola a fary sa udiala za pôsobenia farára a dekana Ľudovíta Pokojného z Modry, ktorý bol menovaný do Záhorskej Bystrici 1. júla 2009. V roku 2010 bol úplne zrekonštruovaný priestor zaniknutého cintorína pri kostole, kde bol vytvorený farský park ako miesto oddychu, meditácie a dôstojnej úcty k predkom. V roku 2014, pri 700. výročí prvej písomnej zmienky o obci, bol kostol zvonku nanovo vymaľovaný, a v roku 2025 bola úplne zrenovovaná helmica veža kostola.

Fara

Až do príchodu farára Jána Ignáca Bobkoviča v roku 1742, farári na bystrickej fare nebývali a dochádzali za svojimi veriacimi z Bratislavy. Prvá farská budova, kde bystrický kňazi bývali, stála vedľa dnes už zaniknutého cintorína. Mala slamenú strechu a v polovici 18. storočia bola v dezolátnom stave.

Práve pre zlý stav tejto prvej bystrickej fary gróf Leopold Pálffy daroval v roku 1751 bystrickej farnosti novú budovu ako sídlo bystrických farárov, nazvanú aj Gertnerov dom. Gertner, ktorý bol úradníkom na Pálffyovskom panstve, postavil túto barokovú kúriu v roku 1737 a gróf Pálffy ju odkúpil od jeho dedičov.

V rokoch 2011 – 2012 bola zreštaurovaná, staticky zabezpečená a odvlhčená celá budova, vymenený krov a strešná krytina, zobytnené a pastoračne využité priestory povaly, obnovené omietky fary a pristavené veľké západné krídlo, kde v roku 2012 bola zriadená farská materská škola. Farár sa tak vrátil bývať do starej budovy fary a celý farský areál sa stal vhodný na rôzne farské aktivity.